mapa Slovenska
Cerová, okres Senica
GREEN ENERGY CEROVÁ, s.r.o.
kliknete pre viac informacii
Ostrý Vrch, okres Myjava
Green energy slovakia, s. r. o.
kliknete pre viac informacii
Skalité, okres Čadcakliknete pre viac informacii
Cerová Ostrý vrch Skalité

Veterná energia

Potenciál využitia veternej energie na Slovensku je stanovený podľa prírodných podmienok na 605 GWh / rok. Technický je možné inštalovať výkon: 300 MW.

Na Slovensku je v súčasnosti inštalovaný výkon: 3,14 MW s dvoma veternými parkmi:
  • Cerová: 4x660 kW
  • Ostrý vrch (Myjava): 500 kW

V máji 2008 sa ukončila prevádzka veterného parku vSkalitom na Orave scelkovým výkonom 4x500 kW.

Maximálna výroby elektriny zvetra bola v roku 2006 (v GWh) mapka veterne energieZdroj: ECB

Súčasný stav

Inštalovaný výkon 2008 Inštalovaný výkon 2009
Celkový 5,14 MW 3,14 MW
On-shore 5,14 MW 3,14 MW
Off-shore 0 MW 0 MW
[v GWh/rok] 2008 2009
Výroba elektriny z veternej energie 7 6
Zdroj: Energetika 2009, Štatistický úrad SR spat

Všeobecný prehľad

Slovensko ako vnútrozemská krajina disponuje v porovnaní s krajinami západnej Európy podstatne nižším veterno-energetickým potenciálom, ktorý determinujú prírodné podmienky. Základným kritériom pre odhad potenciálu je priemerná rýchlosť vetra. Všeobecne sa podľa priemernej rýchlosti vetra posudzuje typ lokality a môže sa stanoviť ročná výroba energie vztiahnutá na jednotku plochy vzdušného prúdu, ktorý ročne pretečie cez priemer vrtule.

Priemerné rýchlosti vetra sú merané vo výške 10 m nad terénom. Pre veterné turbíny s predpokladanou výškou osi rotora cca 40 m bude reálna rýchlosť vyššia asi 1,2 krát. Podrobnosti znázorňuje tabuľka:

Typ lokality Priemerná rýchlosť vetra (m/s) Výroba energie (kWh/m2 ročne)
Slabá 5,5 330 - 420
Prijateľná 6,5 550 - 690
Dobrá 7,5 850 - 1050
Veľmi dobrá 8,5 1200 - 1540
Zdroj: ECB

Na Slovensku sa medzi dlhodobo meranými miestami lokality s priemernou celoročnou rýchlosťou vetra nad 5 m/s (vo svete sú považované za podpriemerné lokality s rýchlosťou vetra menšou ako 6 m/s) s výnimkou Krížnej a Červenice - Dubníka (5,7 m/s) a Chopka (9,8 m/s) nevyskytujú. Ďalšie miesta s nameranou priemernou rýchlosťou 4,6 m/s (Bratislava - Koliba a Poprad) uzatvárajú prehľad meraných lokalít s ako-tak vyhovujúcimi podmienkami pre využitie energie vetra. To samozrejme neznamená, že miest s podobnými veternými podmienkami nie je viac. Patria medzi ne najmä vrchné časti hrebeňov a svahov na horách a určite sa nájdu aj miesta, kde pôsobí tzv. dýzový efekt - zrýchlenie prúdu vzduchu v zúženom terénnom priereze.

Vhodné - zhľadiska priemernej rýchlosti vetra - sú horské oblasti, najmä hrebeňové polohy a sedlá, s málo zvlneným reliéfom vokolí a bez lesného porastu. Knajvhodnejším patrí hrebeň Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria, Malých a Bielych Karpát, Malej a Veľkej Fatry a ďalších pohorí. Údolné a kotlinové polohy sú naopak nepriaznivé, s priemernou ročnou rýchlosťou pod 2,5 m/s. Výnimkou sú oblasť Devínskej brány a časť Podunajskej nížiny za Malými Karpatami, kde môžeme na vhodných lokalitách očakávať priemerné rýchlosti vetra okolo 3,5 m/s. Podobne to je voblasti Popradskej a Košickej kotliny.

veterná elektrárna veterná elektrárna veterná elektrárna
spat

Samostatne treba posudzovať rôzne veterné mikrozdroje, používané v miestach bez privedenej verejnej elektrickej siete. Takéto jednotky s inštalovaným výkonom od desiatok wattov do niekoľkých kilowattov, nabíjajúce batérie alebo priamo poháňajúce čerpadlá na vodu, sa s úspechom používajú na celom svete aj v lokalitách, kde priemerná rýchlosť vetra je len 3 m/s. Tieto mikrozdroje sa do veterno-energetickej bilancie nezapočítavajú.

Ako obmedzujúce meteorologické faktory v oblasti plánovanej výstavby veterných elektrární sú turbulencie a námraza vplývajúca na zaťaženie súčastí elektrární. Turbulencia je zvýšená v členitom a nehomogénnom teréne a zvýšený výskyt námrazy je charakteristický pre všetky horské oblasti, pričom vrcholové polohy patria k oblastiam s ťažkou námrazou.

Zoznam lokalít a základné údaje o celkovej rozlohe územia a stanovenej efektívnej ploche územia obsahuje tabuľka. Z rozboru situácie vyplýva, že efektívna plocha územia vhodného pre realizáciu veterných turbín je veľmi malá (cca 191 km2, čo je len 0,39 % z celkovej rozlohy Slovenska). Podstatná časť územia SR patrí do kategórie s veľmi slabými podmienkami pre využívanie veternej energie. Tu by sa mohli uplatňovať len malé individuálne zdroje.

Lokalita Rozloha územia, podľa rýchlosti vetra Počet lokalít Efektívna plocha (km2)
v > 3,5 m/s v > 4,5 m/s v > 5,5 m/s
SPOLU 8067 1161 191 43 257
% z rozlohy SR 16,4 2369 0,39 - 0,524
Malé Karpaty 572 70 0 3 35
Biele Karpaty 443 57 0 3 28,5
Považský Inovec 296 10 0 1 5
Javorníky 413 51 0 3 25,5
Strážovské Vrchy 346 9 0 1 6
Beskydy 78 12 0 1 6
Malá Fatra 667 66 0 0 0
Kysucké Beskydy 116 17 0 1 8,5
Oravské Beskydy 125 10 0 1 5
Tatry 919 224 73 0 0
Levočské Vrchy 62 18 0 3 9
Ondavská Vrchovina 132 13 0 3 6,5
Nízke Beskydy 289 19 0 4 9,5
Tribeč/Vtáčnik 225 10 0 1 5
Štiavnické Vrchy 232 0 0 0 0
Veľká Fatra, Kremnické Vrchy 593 98 0 4 49
Javorie 67 0 0 0 0
Nízke Tatry 864 357 118 0 0
Popradská Kotlina 25 0 0 0 0
Slovenské Rudohorie 747 52 0 3 26
Volovské Vrchy 393 35 0 4 17,5
Slánske Vrchy 240 25 0 5 12,5
Vihorlatské Vrchy 193 8 0 2 4
Zdroj: SHMÚ

Veterná energia sa vdrvivej väčšine využíva na výrobu elektrickej energie, jej miestne využitie adodávku do verejnej siete. Princíp fungovania je jednoduchý, energia prúdenia vetra roztáča listy rotora atakto vytvorenú mechanickú energiu využíva generátor na výrobu prúdu.

V rozvojových krajinách veterné turbíny slúžia aj na čerpanie vody, inde aj výrobu teplej úžitkovej vody a prikurovanie v rodinných domoch. V týchto prípadoch sa využívajú menšie turbíny vyrábajúce jednosmerný elektrický prúd, ktorý je zdrojom energie pre elektrickú špirálu v tepelnom výmenníku.

spat