mapa Slovenska
PPD Prašice
PPD Prašice – Ing. Caniga
kliknete pre viac informacii
Topoľčany
Mier a.s., Topoľčany,
tel.: 038/53224 37
kliknete pre viac informacii
Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače (okres Levice)
Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače
kliknete pre viac informacii
Veľké Kozmálovce, okres Levice
Lesy SR, OZ Levice, Koháryho 2 tel: 036/635 0614, e-mail: lesylv@lesy.sk
kliknete pre viac informacii
Lučenec
Quercus s.r.o, Tel. 047/ 4320265
kliknete pre viac informacii
Zvolen
1. Bučina, a.s., Zvolen
2. Školský lesný podnik Zvolen, tel: 045/5314 161
3. Lesnícky výskumný ústav Zvolen, tel: 045/ 5314 161
kliknete pre viac informacii
Lúky, okres Púchov
Združenie BIOMASA, Žilina tel: 041/ 5002146, www.biomasa.sk e-mail: biomasa@stonline.sk
kliknete pre viac informacii
Klokočov, okres Čadca
Združenie BIOMASA
kliknete pre viac informacii
Obec Hlboké, okres Bytča
Obecný úrad Hlboké
kliknete pre viac informacii
Rajec (okres Žilina)
Bineko spol. s r.o., Nám. SNP 2/2 015 01 Rajec, tel.: 041/542 3197
kliknete pre viac informacii
Kláštor pod Znievom-Lazany
Lesy Slovenskej republiky š.p., Odštepný závod Žilina
kliknete pre viac informacii
Jakubovany – Jochy okres Liptovský Mikuláš
Lesy Slovenskej republiky š.p. o.z. Semenoles Liptovský Hrádok tel. 044/ 522 2751 fax.044/ 522 2596
kliknete pre viac informacii
Svarín okr. L.Mikuláš
ŠLZ Svarín
kliknete pre viac informacii
Liptovský Hrádok
OLZ Liptovský Hrádok
kliknete pre viac informacii
Tatranska Javorina, miestna časť Podspady.
Štátne lesy, Tatranský národný park, tel: 051/7716 061 e-mail: lesypo@lesy.sk www.lesy.sk/oz/presov
kliknete pre viac informacii
Žakovce (okres Kežmarok)kliknete pre viac informacii
Krupina
OP-TIM, s r.o. Krupina
kliknete pre viac informacii
Vranov nad Topľou
Lesy Slovenskej republiky š.p. Odštepný závod Vranov n. Topľou Čemernianska 131
kliknete pre viac informacii
Haniska pri Košiciach
Lesy SR, š.p., OZ Košice, Stredisko drevárskej výroby Haniska Tel: 055/ 6220704
kliknete pre viac informacii
Banská Bystrica
Smrečina holding I., Cesta ku Smrečine 5 975 45 Banská Bystrica
kliknete pre viac informacii
Beňuš
Lesy Slovenskej republiky š.p. Odštepný závod Beňuš, 976 64
tel. 048/ 619 8125
kliknete pre viac informacii
Slovenská Ľupča, okr. B. Bystrica
OLZ ZLT Banská Bystrica, kontakt Lesnícky výskumný ústav Zvolen,
tel: 045/ 5314 161
kliknete pre viac informacii
Prašice Topolčany Tlmače Veĺké Kozmálovce Lučenec Zvolen Lúky Klokočov Hlboké Rajec Kláštor pod Znievom Jakubovany Svarín Liptovský hrádok Tatr. Javorina Žákovce Krupina Vranov n. Topľou Haniska pri Košiciach Bánská Bystrica Beňuš Sl. Ľupča

Biomasa

Pevná biomasa:

Je to organický, nefosílny materiál biologického pôvodu, ktorý môže byť použitý ako palivo na výrobu tepla alebo elektriny.

Do pevnej biomasy patrí:

  • Drevo, drevný odpad a ostatný tuhý odpad:
    • pestované energetické plodiny (topoľ, vŕba, atď.),
    • drevný materiál z priemyselných procesov (drevospracujúci a papierenský priemysel)
    • lesníctvo a poľnohospodárstvo (palivové drevo, drevná štiepka, kôra, piliny, hobliny, triesky, výluhy atď.),ako aj odpad, ako je slama, plevy, škrupiny, hydinový trus, vinohradnícky odpad, atď.
  • Drevo, drevný odpad a ostatný tuhý odpad:

Potenciál biomasy na Slovensku

Z celkovej rozlohy Slovenska (4.903.423 ha) poľnohospodárska pôda pokrýva 49,7% a lesná pôda 40,84%. Úbytky poľnohospodárskej pôdy neboli v posledných rokoch významné, ale bolo možné pozorovať zmenu ornej pôdy na lúky a pasienky.

Druh biomasy Energetický ekvivalent
TWj PJ
Celkovo 24,94 89,9
Poľnohospodárska biomasa 12,89 46,5
Lesná biomasa 4,69 16,9
Vedľajšie produkty a zvyšky zo drevospracujúceho a papierenského priemyslu 7,36 26,5
biomasa graf spat

Súčasný stav

Energetické údaje

Výroba(1) a konečná spotreba energie(2) z pevnej biomasy Rok 2008 Rok 2009
TJ TJ
Výroba 21 037 27 094
Konečná spotreba energie na výrobu tepla 14 182 18 293

(1)Výroba: Výroba je produkcia primárnej energie (2)Konečná spotreba energie: Termín konečnej spotreby energie (rovnajúca sa súčtu spotrieb u konečného spotrebiteľa) znamená, že energia použitá na transformačné procesy a vlastná spotreba energie je vylúčená. Konečná spotreba vyjadruje dodávky pre zákazníkov.

Hrubá výroba elektriny a tepla (predaného tepla) z biomasy

Elektrárne Teplárne Výhrevne
2008 2009 2008 2009 2008 2009
ELEKTRINA: GWh GWh GWh GWh
Pevná biomasa 480 493
TEPLO: TJ TJ TJ TJ
Pevná biomasa 974 1167 936 956

Všeobecný prehľad

V našich podmienkach je reálne používať na energetické účely v rôznej miere nasledovné druhy biomasy:

Lesná biomasa

  • biomasa v lesnom hospodárstve
  • palivové drevo
  • palivové drevo

Lesná biomasa (ktorá sa veľmi nešťastne označuje aj ako "drevný odpad") sa výhodne využíva na energetické účely. Ide hlavne o zbytkové drevo a drevnú hmotu, ktorú nie je možné iným spôsobom využiť, napr. z prerezávok, zbytky po ťažbe, tenčina stromov, kalamitné drevo a pod. Spaľovať sa môžu priamo kusy dreva alebo - a čo je v hľadiska manipulácie oveľa jednoduchšie – drevné štiepky. Výhrevnosť kusového dreva sa pohybuje okolo 14-17 MJ/KG v závislosti od jeho vlhkosti.

Inou možnosťou je zhutňovanie dreva pri vysokom tlaku a teplote bez pridania spojiva. Známe sú technológie kompaktovania, peletovania a briketovania. S ohľadom na požadovaný pomer teploty, tlaku a "zotrvanie" v tomto stave, využívajú sa pre zhutňovanie dezintegrovaného dreva len technológie peletovania a briketovania. Takto možno v mnohých prípadoch získať ušľachtilé palivo v tvare a stave vhodnom tak pre transport, skladovanie, ako aj jeho energetické využitie.

Brikety i pelety majú svoje miesto na trhu s palivami. Výhodou brikiet je, že ich môžeme spaľovať bez akýchkoľvek úprav vo všetkých otvorených systémoch spaľovania. Brikety sú vhodné pre kuchynské sporáky, kachle, etážové a ústredné kúrenie a kozuby.

Pelety možno vhodne spaľovať v špeciálnych kotloch, čo je spojené s nemalými investičnými nákladmi. Po určitých technických úpravách je možné ich spaľovať aj v kotloch na spaľovanie kusového dreva, prípadne v jestvujúcich kotloch na hnedé uhlie. Najväčšou výhodou peliet je to, že s ohľadom na veľkosť a homogenitu paliva možno plne automatizovať proces spaľovania. Výhrevnosť brikiet a peliet prevyšuje výhrevnosť hnedého uhlia (14-16 MJ/kg) a pohybuje sa v rozmedzí 17-19 MJ/kg.

Kusové drevo Drevné štiepky Brikety Pelety

Perspektívnym zdrojom palivovej biomasy sú energetické porasty, najmä tzv. energetické lesy, ktoré možno pestovať na málo produktívnych a imisiami poškodených poľnohospodárskych pôdach, plochách rekultivovaných skládok, resp. v nížinných lesných oblastiach. Pestuje sa hlavne vŕba, cirok sladký, láskavec, v niektorých krajinách aj konope. U nás sa energetické porasty pestujú len na výskumné účely.

výroba biomasy výroba biomasy výroba biomasy

Poľnohospodárska biomasa

  • rastlinná biomasa zostávajúca na zberových plochách
  • drevná biomasa z ovocných sadov a viníc
  • biomasa na výrobu bionafty
  • exkrementy hospodárskych zvierat - výroba bioplynu

Biomasa z poľnohospodárskeho priemyslu (slama, rastlinné zvyšky) sa nachádza predovšetkým v najprodukčnejších poľnohospodárskych okresoch Slovenska, pri pestovaní poľnohospodárskych plodín, napr. repka olejná, kukurica, obilniny. Stále prebytky slamy vznikajú v niektorých poľnohospodárskych organizáciách južnej časti stredného Slovenska, hornej Nitry, Spiša a nížinných oblastiach východného Slovenska. Vhodne sa uplatňuje v oblastiach s ich stálym ročným prebytkom na výrobu tepla pre potreby poľnohospodárskych organizácií a komunálnej sféry.

Medzi poľnohospodársku biomasu sa radí aj odpad z potravinárskeho priemyslu, napríklad. lisovanie olejov, ovocných plodov a pod.

Vlhkosť čerstvej slamy sa pohybuje v závislosti na klimatických pomeroch v relatívne veľkom rozpätí 40 až 80 %. Pre energetické využitie je vhodná slama s vlhkosťou do 20 %. Priemerná výhrevnosť vysušenej slamy sa vo všeobecnosti udáva 14,2 GJ/t.

růst biomasy růst biomasy růst biomasy

Využiteľnou surovinou z viníc je hmota orezu viničných prútov. V roku 1995 bolo na Slovensku cca 29 000 ha viníc. Významnejší výskyt využiteľných odpadov je v najväčších vinárskych oblastiach. Ich využitie možno riešiť v produkčných oblastiach spolu s lesnou biomasou a odpadmi po spracovaní dreva.

spat

Odpady z drevospracujúceho priemyslu

  • odpadová biomasa po mechanickom spracovaní dreva
  • odpadová biomasa po chemickom spracovaní dreva (kvapalné odpady)

Najväčším producentom využiteľnej biomasy je drevospracujúci priemysel, tvorí viac ako 40% podiel na celkovom technicky využiteľnom potenciáli biomasy. Na tomto objeme sa podieľajú hlavne odpady po mechanickom spracovaní dreva a čierne lúhy. Ich energetické využitie je miestne a časovo viazané na drevokombináty Ružomberok, Vranov n. Topľou a Štúrovo. Najväčšími producentmi odpadov sú veľké drevospracujúce podniky kombinátneho typu, ktoré vzhľadom na vysokú vlastnú spotrebu energie (elektrickej a tepelnej) majú vhodné podmienky pre budovanie vlastných energetických systémov na využitie drevných odpadov, pričom je reálna kombinovaná výroba elektrickej energie.

drevo odpady drevo odpady

Spaľovanie kvapalných odpadov - čiernych lúhov - je motivované najmä ekologickými dôvodmi. V blízkej budúcnosti sa predpokladá ich využitie len na výrobu tepelnej energie. Malé a stredné drevospracujúce podniky v závislosti na energetickej náročnosti používanej technológie vykazujú často nadprodukciu drevných odpadov, ktoré možno využiť inými odberateľmi.

Odpadová biomasa z priemyslu a komunálnej sféry

  • komunálny drevný odpad
  • tuhý komunálny odpad
  • kaly z čistiarní odpadových vôd

Všeobecne platí, že celkový výskyt tuhého komunálneho odpadu (TKO) sa v SR pohybuje okolo 300 kg odpadu na 1 obyvateľa za rok. V roku 1998 na území SR bol celkový výskyt odpadov 17,286 mil. t. Z uvedeného celkového množstva je približne 572 000 t ročne spáliteľného komunálneho odpadu zahrňujúceho organický odpad, odpadový papier, textílie, plastové obaly a pod. Spálením 1 tony komunálneho odpadu možno získať (podľa účinnosti použitého zariadenia) 6 000 až 7 000 MJ v teple.

Tuhý komunálny odpad sa zneškodňuje predovšetkým spaľovaním. Zostávajúce množstvo TKO sa ukladá na skládkach. V tomto prípade je zaujímavou možnosťou energetické využívanie bioplynu, ktorý vzniká v skládke ako produkt rozkladu. Ak za hlavné kritérium koncentrácie odpadov považujeme hustotu osídlenia v jednotlivých okresoch Slovenska, možno uvažovať s nasledovnou lokalizáciou spaľovní v mestách Bratislava a okolie, Košice a okolie, Banská Bystrica a Zvolen, ďalej napriek väčším vzdialenostiam Žilina + Martin + Vrútky, Prievidza + Nováky + Partizánske + Topoľčany, Nitra, +Trnava a Nitra + Komárno + Dunajská Streda. V súčasnosti existujú v SR dve spaľovne TKO, v Bratislave a Košiciach.

Do komunálneho odpadu možno zaradiť aj odpadovú biomasu vznikajúcu pri úprave zelene v intravilánoch obcí a ďalší drevný odpad vznikajúci napr. v stavebníctve o priemernom ročnom množstve 200 tis. ton, s energetickou hodnotou 1 650 TJ. Tento druh komunálneho odpadu možno energeticky využívať spolu s odpadovou biomasou z lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu.

odpadna biomasa odpadna biomasa
spat